O naivite a našich snoch
- Radana Simakova
- 23. 7. 2019
- Minut čtení: 4
...už je to takmer 3,5 roka čo som sa rozhodla venovať sa naplno budovaniu mojho sna. Bola som naivna, plná očakávaní a viery v to, že sa moje úsilie, ktoré je nezastaviteľné, sa ku mne vráti behom niekoľkých mesiacov... samozrejme som si nemyslela, že do pár mesiacov už budem ležať na pláží s balíkom v banke :D ahah, no moja predstava o začiatkoch podnikania bola naivná najmä preto, že som netušila koľko sklamaní, výziev a interných dialógov o tom či to dáva zmysel a či to zvládnem počas tejto cesty zažijem....
Na druhej strane dnes už viem, že bez tej naivity a viery, ktorú stále mám a aplikujem v každodennej praxi by som to už dávno vzdala! Ak v sebe nájdeme naozaj to prečo sa oplatí "položiť aj život" nášmu úspechu bude potom čelí už len čas a vytrvalosť. Preto ak skutočne vidíte zmysel v tom čo robíte, robte to a neprestávajte. Túto silu vám nikto nedá. Musíte ju mať v sebe najprv vy, aby ste presvedčili okolie, že to má potenciál a význam.
....v skratke, tento pocit by som prirovnala asi k tomu ako kebyže stojíte voči valiacemu sa hrôzostrašnému vojsku Saurona, z filmu Pána Prsteňov...brrr! Niekedy to vojsko stojí proti nám, a niekedy ste ním my sami.
No dobre Radka....tak ako sa dostaneme k tej pláži a balíku v banke? Ha! Odpoveď nemám a myslím, že neexistuje. Múdrich kníh o tom ako byť efektívny, pracovať len 4 hodiny týždenne a žiť svoj sen je more...ale načo sú nám ak ich nevieme využiť v praxi alebo si myslíme, že sa všetko spraví za nás samo, bez akéhokoľvek úsilia a disciplíny?
Aspoň u mňa je to takto: je to proces, je to každodenný boj, ktorý nás tvaruje a posúva ďalej. Jedna z vecí, za ktoré som podnikaniu vďačná je tá, že ma neskutočne naučil o tom aká som, čo dokážem a akú mám silu. Učí ma byť sama sebou, a to je to za prečo sa rozhodne oplatí pokračovať!
Tie nespočetné rána keď už len vstávam unavená, s kruhmi pod očami, alebo prichádzam v piatok večer z práce do ďalšej práce za počítačom, vyčerpaná a nervózna. Či noci kedy nedokážem zaspať pretože jediná otázka, ktorá mi behá po hlave je "ako to zaplatím..? či... a ako to vymyslím, aby to bol úspech?"... tieto pocity, obavy a strach nik nevidí. Neviete komu sá mate zveriť, pretože nechcete vyzerať hlúpo a slabo. Vaše okolie vás vníma tak, že nerobíte nič iné len pracujete, vaši blízky priatelia vás podporujú preto vám nechcú ihneď povedať, že vyzeráte unavene a mali by ste sa trošku zastaviť. Na druhej strane je pre vás náročné si to priznať...
Pýtate sa či toto je stav kedy máte prestať? NIE! Naopak toto je normálny priebeh rastu a formovania. Je potrebné ho prežívať sám, no zároveň keď sa ho naučíme zdielať naše šance na úspech sa budú zvyšovať. V takýchto momentoch už len pár slov podpory a uistenia vás dokáže nakopnúť neskutočným spôsobom.
To čo sa vašou prácou a úspechom je, nik nevidí...to však neznamená, že nič nerobíte alebo, že nieste úspešný! Úspech je tam kde/keď sa cítime šťastne a naplnený.
Nechajte sa viesť vašou naivitou - každý z nás ju má inú, no každý sa s ňou raz stretne. Toto je moja skúsenosť, vaša bude iná. Zatiaľ som ale počas mojej cesty zpozorovala 2 druhy naivity:
1. Slepá naivita - pracujeme na snoch niekoho iného, sme na miestach a v systémoch, na ktorých nám neustále niečo vadí, no nemáme energiu to zmeniť. Táto naivita môže byť trvalá alebo dočasná. V tomto živote náš potenciál nie je využitý naplno, riadi ho systém a pravidlá niekoho iného.
2. Strategická naivita - v tomto stave pracujeme na našich snoch, a máme kuráž ich každý deň napĺnať. Aká priepasť nám tu však hrozí? ... môžeme sa dostať do situácie kedy sa strácame v snoch a v samotnom boji za ne, potrebujeme si určit priority, neustále na sebe makať a posúvat naše sny bližšie k realite. Je pre nás náročne oddeliť emócie a situácie v osobnom a pracovnom živote.
Každý z oboch spomenutých naivít má svoje pozitíva aj negatíva, a každý z nás sa cíti pohodlne a štastne v inej. Moja naivitou je, tá strategická - preto sa jej budem aj ďalej venovať. Slepá naivita by totižto zahubila moje šťastie a ponorila by moju tužbu tvoriť a realizovať sa.
Ako teda zistím, či naozaj na to čo cítime aj skutočnosti máme? To je už samotná jazda priatelia!... pretože, tu sa už budeme spoločne baviť o bjavovaní našich talentov. A o samotnej sile, ktorú v sebe ukrývame...o tom sa už však rozpíšem v ďalšom článku - ktorý sa bude niesť v duchu spätnej väzby, emócií, skomnosti a vlastnej seba dôvery.
...ja už teda 3,5 roka makám na svojom sne menom Wellspace. Účím sa každým dňom o sebe, o druhých. Je to pre mňa neuveriteľná jazda životom, ktorú si nesmierne cením. Učim sa ako zpomaliť, ako zvládať rôzne situácie a k tomu ešte aj samu seba. Jeden z najsilnejších pocitov, s ktorým pracujem je pocit neustáleho zlepšovania sa- ten ma síce posúva vpred. Ale vie mi dať aj zabrať, až tak, že som mala obdobie kedy ísť cvičiť, ukradnúť si tých pár minút len pre seba, znamenalo výčitky svedomia.... naštastie mám ešte všetkých pár pokope, a vnímam svoje telo. Preto som sa včas zastavila a začala som sa počúvať skôr než by bolo neskoro...toto prosím nikdy nezanedbávajte!
Mojim cieľom totižto nie je prežiť život prácou, ale život naplnený. Takže ladies and gentlment... dúfam, že naivitu vnímate už pozitívne. Pre mňa je to super-sila, ktorú dokážem použiť v môj prospech!
Teším sa už na ďalší článok!
Úsmev želá,
Radana
Komentáře