Až, až, až....tak sa rozhodni!

Ahoj, po dlhšej pauze. Niekedy sa napady a inšpiracie dejú behom okamihu, a niekedy v nás zrejú. Posledné mesiace boli ako z filmu, ktorý sme doteraz videli len na plátne.

Pre niekoho bolo toto obdobie intenzivnejšie, a pre dalšie len možnosťou zamyslieť sa a zastaviť sa. Tento myšlienkový blog preto venujem, všetkým, tím, ktorí mali čas zastaviť sa. A navnímať si situácia tak ak nikdy predtým.

Toto je moja osobna skúsenosť s pandemiou, skúsenosť a dialog môjho vlastného JA. Dovtedy kym táto situácia neovládla celý svet, som sa všade len ponahlala, a čakala som, že sa všetko na chvílu zastaví..hovorila som si “až…až …až”…. lenže to čakanie sa predlžovalo., až pokým neprišiel externý vplyv a nezastavil všetko. 3 mesiace, síce ubehli ako voda, ale pre moje interné JA to bola jazda vytúžena. Vďaka tomu a vďaka životu, ktorý ma napĺňa, a najmä vďaka mojim najbližším. Som po dlhej dobe necítila tlak spoločnosti (alebo moj osobný tlak na samu seba?)….byť neustále produktivna, toto ma dlhé obdobie hnalo. A až teraz som si uvedomila, že je ok zastaviť sa.

Už je to skoro rok čo intentívne pociťujem vlny vďačnosti, sú to veľmi silné momenty, ktoré mi dodávajú silný pocit štasťia. Baví ma sa zamýšlať, strácať sa v momentoch ale aj plánovať a meniť veci. Vystupovať z komfortnej zony a byť jednoducho vo svojom flow. Niekedy som si myslela, že si to “nezaslužim”, tak som makala a makala a počuvala len nejaké deadliny a ciele iných. Potom som si priliš brala k sebe názor iných, a tak som zabudla na to čo v podstate silne pociťujem, že je správne. Ale teraz viem, že i keď je to súčasť všetkého nie je to priorita, na ktorej chcem stavať.

Tá priorita je v nás, a to je asi point tohto myšlienkového blogu. Rytmus, pokoj v duši, a všetko čo nás v okolí ruší, sú prirodzenou súčasťou bytia, ale za posledné 3 mesiace som si uvedomila, čo mi za to stojí, kto mi za to stojí a prečo. Ak veci dokážeme meniť, diskutovať a riešiť práve v prospech tohto interného balancu…mám pocit, že sme vyhrali.

Mať možnosť len tak byť, byť sám pre seba a rozjímať. Človek veľmi rýchlo zistí čo potrebuje, čo chce zažiť a kde chce byť. Počas týchto 3 mesiacov, som mala konečne možnosť dohnať rozhovory zo starými známimi z celého sveta….s niektorými sme sa naposledy videli pred rokom s inými aj pred 5tiami. U každého som si všimla rovnaký vzorec - každý z nás si mal možnosť si prirodzene uvedomiť, kde a čím sa chce obklopiť a čo chce zmeniť na spôsobe akým doteraz žil.

Nie každý deň je podľa našich predstáv, ale to je súčasť. Podstatné je byť tam kde nás to teší, obkolesiť sa ľuďmi, ktorých milujeme a ktorí milujú nás..a na záver tvoriť a robiť to čo nám robí radosť, nevzdať sa a hlavne sa z toho nezblázniť. A zbaviť sa zbytočného - vecí, vzťahov a záväzkov.

Takže je len na nás ako sa rozhodneme, čo zmeníme a možno nezmeníme lebo to nie je potrebné. Mne toto obdobie rozhodne ukázalo to, že máme voľbu. Veci možeme robiť inak, stačí sa rozhodnúť! Znie to jednoducho však?

Ako malí bonus rovno nazdielam 4 moje knihy- favoritky, na ktoré sa vždy viem spolahnúť a ukážu mi podstatu:

---

1. 4 dohody (Don Miguel Ruiz)

2. Unfu*k Yourself: Get Out of Your Head and into Your Life (Gary John Bishop)

3. 5 jazykov lásky (Gary Chapman)

4. Be unstoppable - the art of never giving up (bethany Hamilton!

---

Tak sa rozhodni!

So zamysleným pohľadom,

Radana